História

     Obec Bílkove Humence vznikla až po 1.sv. vojne. Vo väčšine prameňov sa uvádza rok vzniku 1920, ale sú aj také, ktoré tvrdia, že sa tak stalo až v roku 1926, respektíve v 30. rokoch 20. storočia. Predpokladá sa že obec bola osídlená už vo veľkomoravskej dobe.

K  najväčším zemepanským rodom, ktoré vlastnili dedinu a  jej rozsiahly chotár boli Coborovci, Zičiovci,  Hohenlohovci, ale aj ďalší, ktorých nespomíname preto, že po protihabsburgských povstaniach sa vlastníci hradov a  panstiev často striedali - jedným sa majetky konfiškovali, druhým sa dávali, jedni ich predávali, druhí ich zase kupovali, jednoducho dochádzalo k veľkým presunom vo vlastníctvach. Začiatkom 19. storočia kúpila rodina grófa Pálfiho Lakšársku Novú Ves a spolu s ňou aj Bílkove Humence.

To, že sa Pálfiovci stali vlastníkmi nielen Lakšárskej Novej Vsi, ale aj Bilkových Humeniec znamenalo, že od začiatku 19. storočia bol osud a  vývoj Bilkových Humeniec ako poddanskej obce v  hospodárskom ohľade už viac závislý od Lakšárskej Novej Vsi než od Borského Svätého Mikuláša, hoci v administratívno-politickom ohľade zostávali Bílkove Humence aj naďalej pričlenené k  Borskému Svätému Mikulášu.

O  Lakšárskej Novej Vsi existuje prvá písomná zmienka z  roku 1392. Počas Rákociho povstania obsadilo Lakšársku Novú Ves, Mikulášov, Bílkove Humence a Šišoláky cisárske vojsko a  ťažko ich poškodilo. Ešte viac tieto štyri Pálfiovské poddanské usadlosti trpeli počas prusko- rakúskej vojny v roku 1869. Vtedy len v  Lakšárskej Novej Vsi zhorelo vyše 200 domov. Na miestach, kde sa dnes nachádzajú Bílkové Humence, boli na konci 18. storočia, respektíve na začiatku 19.storočia len humná, stodoly a iné hospodárske stavby najprv pre zemepánov. Asi 535 z 537 obyvateľov sa prihlásilo k rímskokatolíckemu náboženstvu.

Kostol v  obci bol postavený v roku 1898. Je to vlastne väčšia kaplnka v neoklasicistickom štýle s romantizujúcou fasádou, ukončenou nízkou masívnou vežou, ktorá dosadá na konzolovú arkádu štítu. Kostol je zasvätený Panne Márii Ružencovej. V cirkevnom správnom ohľade sú Bílkove Humence filiálkou rímskokatolíckej farnosti Lakšárska Nová Ves. Pred obcou i  v  nej je niekoľko pamätných krížov. Náboženská príslušnosť obyvateľov obce sa za ostatných päťdesiat rokov neskúmala. V dnešnej dobe sa kostol stále používa a chodí doň kázať pán dekan Mgr. Ladislav Labo.

      K počiatkom obce Bílkove Humence sa uvádza, že vznikla osamostatnením sa od obce Borský Mikuláš. Istý je pôvod osady vo Veľkej Morave, aj to, že vznikla v chotári Borský Mikuláš. Podľa miestneho podania osadu založil istý Gočál. K nemu sa údajne prisťahovalo z Moravy viac rodín menom Bilka, po ktorých dostala dnešný názov. Na zakladateľa Gočála sa viaže názov časti obce zvanej Gočály. Osada sa vyznačovala existenciou početných malých humien. Z toho vznikol názov Bílkove Humence.

Už v roku 1828 sa uvádza, že v obci už stálo 19 domov s 288 obyvateľmi. V roku 1898 bola postavená neoklasicistická kaplnka Panny Márie ružencovej. Bílkove Humence ako obec s vlastnou správou je zatiaľ doložená v roku 1914 (pečiatka s textom POSZONY VARMEGYE BILKAUDVAR KÖZSEG *1914 *